streda 11. marca 2015

dream

Grey stares beneath the moon
Tonight I’ll be dreaming of you
People and rhythm instead
And there you’ll be
There you’ll be inside my head

Hmmm, I will dream of you
Hmmm, you’ll dream of me too
Hmmm, your hands, they’re on my face
Hmmm, there would be no better place

Some miracle man must have shot me
While I wake. I never ran fast enough
Oh my mistakes
Would you really want me
In the light of day, that very same man
Shot flaws right through my face

Hmmm, I will dream of you
Hmmm, you’ll dream of me too
Hmmm, your arms curled round my waist
Hmmm, there would be no better place

Could you have your arms around my
Could you have your arms around my

piatok 13. júna 2014

Duša Spriaznená


Len veľmi ťažko píšu sa slová a básne,
keď aj posledná iskra zhasne, svetla čo kedysi svietilo tak jasne..

To, čo sme mali bolo tak nadpozemsky krásne,
dvaja, čo objavili hodnoty nadovšetko vzácne.

Spomínam, v tmavej izbe sám, na chvíle opojenia z vášne,
z pravej lásky, čo bola daná nám  vykvitlo naozajstné šťastie.

Našiel som spriaznenú dušu, vpila si sa do mňa ako kvapka tušu,
roztiekla si sa mi do žíl, keď Amor namiesto luku, použil kušu..

Patrili nám všetky hrejivé slnečné lúče, bolo nám nadovšetko fajn,
spolu s tebou dostal som neobyčajné kľúče , a to rovno k nebesám.

Prvá láska je ako nežné svetlo, čo zasvieti v chladnej tme,
pravá láska spozná sa ľahko, keď sme tým čím sme, s tým s kým sme..

Pozrel som Ti do očí a videl som v nich zmysel,
dala si mi nepoznané ale aj otrávila myseľ.

Lipol som na tebe, možno bola to vážna chyba,
pocitom však nerozkážeš, odolať sa nedá, to zaprel by som seba.

A ja daroval by so Ti, aj to modré z neba,
obetoval kôli tebe život - ak by bolo treba.

Avšak náš vzťah bol ale beda, poznačený jablkom od hada,
z časti veľká zrada, jak voči nemu, zradili sme seba..

Zavrela si predo mnou oči, už viac nevidel som múzu,
šťastie opustilo moje vody, stal som sa bábkou woodoo..

Myseľ trpí, telo volá o pomoc,
bola si jediná, mala si čarovnú moc.

Boli sme v rozprávke, nikdy som Ťa nemal dosť,
miloval som Ťa celým srdcom, teraz volám o pomoc...

Gaspo

štvrtok 29. mája 2014

Na jeseň padajú listy...

Som sám ako ešte nikdy predtým,
túžba povie chlad v povetrý a ja nespím..
Už nejakú tú noc, hlad vo mne stále besný,
nesni, chlapče naivný, už ten sen nesni...

Pocity prázdna, nekonečné jak samotný vesmír,
zasadené vo mne odkedy tu nie si,
besním , za šťastím čo gumou si kreslím...

Deň za dňom čakám zlom v tomto zlom,
stave mysle čo drtí ma jak slon ..
V čom ?! Spravil som chybu keď výčitiek ton,
nesiem si na chrbte ohnutom, ver mi deň za dňom.

Od mala slnko nado mnou bdelo svietilo,
tak čo sa kurva zmenilo, že teraz krúpy na mňa spanilo,
útočia až zbesilo, čo sa stalo s úsmevom, kam sa všetko dobré stratilo ?!

utorok 18. februára 2014

Posledné riadky ...

Zobudil som sa do ďalšieho slnečného rána – priznávam je krásne, avšak ťažko sa mi vstáva aj keď slnko svieti jasne, mňa nazad zvalí rana – každý deň po tvojom odchode prázdnejším sa stáva... Dala si mi dar, priniesla do života vecne kvitnúcu jar, mal som šťastie – vďaka tebe zažil som raj bolo to krásne – no už Ta nezaujímam vraj si mi napísala zvláštne, a ja nechápal som strašne, Čo sa stalo ?! Pýtal som sa vážne, neveril som tomu – ale ostal som Ti na smiech, a sám ocitol sa na dne.. So dojemným plačom si sa za mnou po týždni vrátila, buď zas mojim chlapcom si ma na ramene prosila, viem chybu som spravila , tiež vždy som Ta milovala – si mi do ucha sepkala, nechcel som to počúvať, ale ta chvíľa ma tak nejak dostala , a Ty zas dosiahla si svoje víťazstvo – aby potom vyzliekla si ma donaha.. Nikdy som nebol skutočne zamilovaný, až kým som nestretol teba, tvoja prítomnosť bola uník z pekla – rovno do bezstarostného neba. Potreboval som byt s tebou stále viac, nežne návyková droga niekoľko dní za mesiac, už vôbec nebola postačujúca doba. Pozrel som Ti do oči a zrazu som začal chápať, uveril som v šťastie a prestal som tápať, dala si mi lásku – za to Ti darjeeling veľká vďaka. Ale dal som Ti sľub , že nebudem na teba nič skúšať bola by predsa škoda, tak pekne priateľstvo rúcať. Došla si za mnou sama, že oddnes Ta chcem tuľkať, bol to vývoj situácie, nebolo možné prestať. Ale od začiatku sme vedeli, že sme na zánik odsúdený Ty nešťastné zadaná, ja nešťastne nezadaný... lenže osud nezmeníš mali sme byt pripravený, veď vlastne Ty si bola – to ja som bol naivný ! Bola to krásna rozprávka, aj keď nie úplné podľa predstav museli sme sa skrývať, až napokon pustila si vesla, nikdy mi nebolo jasne a trápi ma to do dneska, ako mohla naša hviezda tak rýchlo svietiť prestať.. Vždy si si išla za svojim, sebecky a isto, každý ma svoje chyby - ja tiež nie som big boss ale Ty si nemala zábrany – ja trpel som to tíško láska je cit mocný, tiež zaslepí ta bráško. Každý mi otváral oči, len ja som nevnímal, videl som iba ju – prvú ku ktorej som pestoval, lásku prvú, lásku pravú a tak som prežíval. Kašľal som na všetkých a všetko – všetok čas len jej som venoval, keby som musel, život by som pre môjho anjelika obetoval. Aj popri všetkých divných veciach, aj po všetkých tých neprajných rečiach stále som miloval aj keď zakázané ovocie predsa. Musí to už niečo znamenať, keď chlap dokáže cele mesiace preplakať , a tu mizériu umocnila obava, ktorej som sa najväčšmi obával bola to všetko lož, len naivná predstava ?! Dnes už to je jedno, aj keď stále viem ako voniaš, pamätám si tvoj hlas, aj čo máš rada po nociach.. Dnes už to je jedno, dávno zabila si všetko, toto je posledná spoveď a chcem dať vedieť jedno : Ďakujem Ti žena, zo srdca a naozaj úprimne dala si mi viac než ktokoľvek, a ja nikdy nezabudnem.. Spomínam len na krásne chvíle, tie západy slnka a nahúlené chvíle J Vďaka tebe a tvojej povahe, uvedomil som si to čo je podstatne, teda aspoň vo svojej podstate , tak zbohom a ži šťastne ---

štvrtok 14. februára 2013

Spoveď Srdca

       
Od začiatku sme to vedeli, bolo to nad slnko jasne,
ze ty a ja si máme čo povedať, bolo to také krásne.
Mali sme to v sebe, ne neponáhľali sme veci,
cítili sme k sebe niečo, tajomnejsie ako vesmír.
Ale tiež je tu fakt, ze uz nešlo dlhšie cakat,
A tak ako sopka, vybuchlo to cele naraz.
Láska co nás zaliala je horucejsia než láva,
hreje nás no môže spáliť, len toho sa obavám.
Chcem Ti byt co najbližšie, lebo to co k tebe cítim,
je úplne najcistsie, tvoje srdce bit vidím.
A chcem aby si vedela, ze len s tebou môžem byt šťastný,
obetoval by som čokoľvek, pre tento sen krásny.
Chcem citit tvoje teplo, počúvať tvoj dych,
tlkot tvojho srdca určuje, ako bude to moje bit.
Tvoj dotik mi dáva život, no zabíja ma zároveň,
bojím sa totiž dňa, ked uz pre teba ničím nebudem.
Nechcem na to myslieť, skôr myslím stále na teba,
láska je najmocnejší cit, dokáže veci pekne zamotať.
Nechceme sa tomu brániť, veď je to také užasne,
s tebou môžem všetko, sloboda nemá žiadne hranice.
Dôverujem Ti bezvýhradne, celý sa Ti zverím,
ľúbim Ta a nedbám, čo všetko tým zmením.
Unesiem Ťa preč, ďaleko od všetkého zlého,
darujem Ti seba, zalejem ta nehou.
Chcem sa o teba starať, byť tvoj kamarát
milovať Ťa láska, kľudne aj dvakrát =)
Ďakujem  ! <3

streda 13. februára 2013

Forbidden Love




Bol to pohľad. Prenikavý a možno najvýznamnejší pohľad v mojom živote,
bol to pohľad do tvojich krásnych očí , čo vo mne zanechal niečo čo nikdy nebude zbytočné .
Ten pohľad vo mne zanechal hlboké stopy, spôsobil radosť a ukončil muky.
Viem len že v ten moment neexistoval priestor ani čas, a už vôbec nie obavy či strach.
Čítal som Ti z očí volanie srdca, najčistejšie pocity vychádzajúce z hĺbky duše
nič tak silné a krásne som necítil ešte nikdy predtým, zasiahla si ma ako rana z kuše, ver mi.
Pohľad čo priniesol veľa nádeje no tiež skryté obavy, a potom tie dotiky, čo ma budú ešte dlho hriať ,
mi robia život krásnym , no mám dôvod sa pomaly začať aj trochu báť.
Čo keď  Ťi už nebudem mať čo ponúknuť a prestanem Ťa baviť, aj to sa môže stať
čo bude s naším vzťahom potom, keď už viac nebudeš ma hriať.
A to je môj kríž, moja najväčšia obava, že sa dostaneme do bodu,
keď jeden druhému budeme musieť už len zamávať..
Snívam o tom , ako s tebou prežijem život, ako Ti budem oporou na každej ceste,
tá myšlienka je tak pravá, a ja ľutujem že nejsme v inom čase na inom mieste.
Obetoval by som všetko, len pre tvoje šťastie ,
lebo to čo teraz píšem vo mne už dlhšie rastie.
Niet úprimnejších pocitov, lež tie ktoré v sebe chovám,
ale ani cesty späť, tvoje meno každý  deň volám.
A čakám , že sa zjavíš  že ma objíméš a čas, zas raz zastavíš.
Ale bojím sa, že tento sen skončí,  no nechcem na to myslieť..
neviem si predstaviť  život bez Teba, ten by nedával absolútne žiadny zmysel.
Vedz láska, že tieto slová sú všetko čo mám,
ale ani zďaleka nedokážu popísať  to čo cítim,
a keď som s tebou znamená to, že nie som sám
pochopil som čo je to láska, tak ako nikdy predtým.

pondelok 11. februára 2013

Tajomstvo srdca




Luci, neviem kde začať mám toho toľko na srdci...
Myšlienky čo mi bičujú myseľ, hneď ráno keď vstávam, aj večer keď zaspávam. Ostré sťa črepy, cítim ich v hlave , nedajú mi spať, zarezávajú sa stále hlbšie do môjho vnútra.
V jednej ruke držím rozum v druhej srdce, no neviem čomu mám naslúchať.
Správna voľba neexistuje,no musím si vybrať, ináč sa zbláznim.
Pocity, ktoré k tebe chovám nie su prázdne a či bez opodstatnenia, a už vôbec niesu obyčajné. Ľúbim Ťa, a nebudem to tajiť. Teda svojim sposobom.
Dala si mi viacej než ktokoľvek iný, tvoj úprimný úsmev mi dáva silu do života.
Keď sme spolu čas nehrá absolútne žiadnu rolu, dokážem byt v tvojej prítomnosti hodiny. Hodiny môžem pozerať do tých tvojich nádherných očí, nemyslieť na nič zlé. Popravde, myslím na Teba ešte hodne dlho po tom, ako Ti dám zbohom. Tvoje objatie ma zohrieva ešte celú noc, no taktiež mi pripomína trpkú realitu. Realita a ja sa nemáme príliš v láske, ako iste vieš.
Nie som si istý ako ďalej, no vlastne  nad tým nechcem ani rozmýšľať. Chcem Ťa len objať, počúvať tvoj anjelsky hlas a snívať.
Chcem cítiť tvoje dotyky, lebo tie ma ukľudňujú ako malé dieťa. Nič na tomto svete nieje dvolezitejsie.
Náhody neexistujú.
To , že som Ťa stretol sa malo stať, ináč to byť nemohlo. Keby nebolo teba, neviem kde by som teraz bol.
Vzťah, aký sa medzi nami vyvinul, je niečo tak krásne a vzácne. No moje obavy sú väčšie každou minútou strávenou s tebou. Hovorí sa, že nič tak krásne nemôže vydržať večne.
Mám strach, lebo moja túžba po tebe rastie, ja však viem, že srdce nie je dobrý radca. Dal som Ti sľub. Bojujem s tým.
Si jedna z mála ,,vecí" v mojom živote, ktoré majú cenu, pre ktoré by som bol ochotný obetovať čokoľvek.
Vždy budem stáť pri tebe, tak ako stoji kapitán pri svojej lodi -  až do konca . Budem Ti svietiť na cestu, keď už nebudeš vedieť ktorým smerom.
Chcem pri tebe ostať navždy tak to cítim. Nech sa stane čokoľvek, nech to bude dobré či zlé, moje pocity ostanú rovnaké.
Opísal som to čo cítim, avšak slová nedokážu opísať čo sa mi ženie mysľou, nedokážu zachytiť tlkot môjho srdca keď som s tebou.  Je to to čo cítim, a to čo možno cítiš Ty, vždy keď ma objímeš, keď nepotrebujeme žiadne zbytočné slová.
Srdce radilo, aby som Ti povedal čo v sebe nosím, rozum ma však varoval, snažil sa ma zastaviť. Netuším aký je moj, náš osud, no viem , že ho nechcem ovplyvňovať ani vydieť kam nás zavedú jeho cesty. Jediné čo chcem je ostať navždy pri tebe, ako priateľ, ako človek čo Ťa ľúbi. Potrebujem Ťa a nikdy, nikdy Ťa nechcem stratiť.
To radšej obetujem život...